jún 2017
po ut st št pi so ne
     
5
6
26
   
             

T.Kessler: „...my sme doslova odolávali...“

  19. 4. 2017
Ako hodnotí vystúpenie Slovákov na juniorskom šampionáte (7.-16.4.2017) vo francúzskom Mulhouse reprezentačný tréner Tibor Kessler? Prečítajte si jeho hodnotenie, v ktorom sa okrem súťaže jednotlivcov vrátil aj k turnaju družstiev.

„S odstupom času, ktoré si každé hodnotenie vyžaduje, aby sa nehodnotilo za horúca, vám prinášam pár slov, postrehov, myšlienok a aj nejaké výzvy či túžby.“

„Hodnotenie tímu sme vám prinášali priebežne po každom stretnutí, myslím si dosť podrobné a výstižné, ak tak sa vrátim k celkovému hodnoteniu súťaži družstiev, len pár vetami. V tíme stále vládla relatívne dobrá nálada a chuť hrať, vylosovanie sme videli už skôr, tak sme sa vedeli pripraviť na súpera, ale nervozita sa prejavovala až v samotnej hre, kde sme museli čeliť vyššej kvalite hry. U súperov bola hra presnejšia, údery istejšie, taktika sa efektívne premieňala na potrebné body.... my sme doslova odolávali, len málokedy sme diktovali tempo hry a veľmi ťažko sa hráčom plnili taktické úlohy a pokyny  a keď sme sa už ako tak dostávali do zápasov tak tie momenty keď sme ovládali hru a bodovali boli len v krátkych intervaloch a hráči museli pracovať hlavne s psychickou pohodou  skoro v každom zápase...natrénované  hodiny v halách aj mimo nich bolo jednoducho  cítiť a súperi ich mali viac. Veľmi veľa filozofovať netreba, jednoducho, ak chceme niečo do budúcna, tak letné sústredenie nestačí. Top hráči musia mať oveľa viac tréningových hodín a to pod kontrolou trénerov, aby boli  kvalitné a efektívne. Hráči sa snažili bojovať a pracovať v zápasoch, ale niekedy aj maximálna fyzická vyťaženosť a nasadenie nepriniesla efekt, ale naopak frustráciu a potrebu opätovného  motivovania. Konkrétne výsledky sú nám známe, skupinu sme mali pre nás ťažkú a obsadili sme v nej posledné miesto. Krajiny, ktoré majú približne rovnakú výkonnosť, sa MEJ  družstiev ani nezúčastnili - Chorvátsko, Srbsko, alebo v poslednej dobe pravidelní účastníci Cyprus, Grécko, Island, Litva. My sme určite za to, aby naši reprezentanti, pokiaľ nám to financie dovolia reprezentovali SR a konfrontovali súperov na vrcholných podujatiach. Ak by sme do budúcna zvažovali neúčasť, myslím si, že by to malo nepriaznivý efekt a ovplyvnilo by to určite akú takú motiváciu do tréningu u mladých hráčov. Určite je našou povinnosťou aj do budúcna ísť na všetky MEJ s tými najlepšími hráčmi z juniorky.“ 

Mix

„Súťaž v individuálnych disciplínach sme začali už v utorok a to mixom proti Škótom, ktorí skončili až vo finále. Adam s Miou podali slušný výkon, sú to momentálne naši najlepší mixéri v juniorke, aj keď Mia má len 15 rokov, a dokázali to aj v zápase, kde hrali ozaj vyrovnanú partiu a len pár chýb v rade v závere setu pri stave 15:15 ich rozhodilo a nevedeli sme to otočiť. Druhý set  sme hrali do zmeny, znova celkom dobre. 11:8, no znova tlak, ktorý sme nevedeli zvládnuť, sa dostavil o čosi skôr a aj keď sme hrali dlhé a pekné výmeny, prehrávali sme. Za výkon môžem hráčov pochváliť. Po nervóznejších mixoch v družstvách, to bol určite lepší výkon. Druhý mix bol v zastúpení našich 17- károv Aja a Saši, kde ich skúsenejší Česi nepustili k ničomu a Ajo mal veľmi málo možností k útoku. Ak chce tento pár do budúcna dosiahnuť viac musia sa venovať práci na sieti a špeciálnym mixovým cvičeniam....majú však perspektívu v tom, že sú z jedného klubu a to by mala byť oproti ostatným výhoda.“

Dvojhry

„V dvojhrách sme dostali súperov z každej kategórie, aj nasadených, aj súperov s ktorými sme vedeli hrať vyrovnanú partiu. Katka hrala na nasadenú Poľku. Nestačila na súpera rýchlostne a Viktória, vždy nesmierne poctivo pripravená a svedomitá pracantka, z ktorej by si naše hráčky mali vziať príklad, nedala Katke šancu. Treba dodať, že Katka, aj keď bola na MEJ už fit, mala dosť ťažkú pozíciu. V príprave ju nasledovali zranenia a aj malý operačný zákrok. Verím, že svoju hru do budúcna zlepší a to hlavne vo fyzickej oblasti. Milo nás prekvapila Mia, a to víťazstvom nad Bieloruskou, ktoré sú známe tým, že stále majú nejakú ženskú dvojhru, ktorá je kvalitná. Mia bojovala a takticky celkom rozumne súperku eliminovala. Tá robila enormné množstvo chýb. V druhom kole Miu zastavila Francúzka a aj tu treba Miu pochváliť, že sa súperky nezľakla, do zmien hrala veľmi dobre, určite ju to motivovalo a mala znova dobrú školu. Chlapci dostali silných súperov. Peter, Honzu Loudu, ktorého dokonale pozná. To čo urobil Honza za posledných pár rokov, to by si mali zasa brať príklad chlapci, ako svedomito až profesionálne v tomto veku pristupuje k bedmintonu a to po všetkých stránkach. Peter sa síce snažil, prvý rozcvičovací set hral dobre, ale v druhom ho Honzo nepustil k ničomu a Peter si až príliš uvedomoval, že súper je lepší, čo bolo na škodu, lebo Peťo vie prekvapiť a potrápiť  aj papierovo lepších hráčov a neraz už vyradil na turnaji nasadených.  Aj touto cestou prajem Honzovi úspech v jeho kariére a veľa síl do tréningu. Petrovi samozrejme tiež a hlavne veľa trpezlivosti, bude dôležité ako si stanoví najbližšie výkonnostné ciele, aby bola jeho výkonnosť stabilnejšia a istejšia. Rišo mal súpera, ktorého sme mohli vidieť v stretnutí proti Švédom v skupine. Konštatovali sme, že prišiel z kurtu zničený, vyčerpaný a výsledok....ten vôbec nebol odrazom tohto. Dlhé výmeny, na konci ktorých bola Rišova chyba a netaktický útok. Škoda Rišovej snahy a to nie len počas turnaja, ale všeobecne, veď Rišo bol na turnaji momentálne náš najúspešnejší junior a počas svojej kariéry doposiaľ nazbieral množstvo titulov Majstra Slovenska.“

Štvorhry

„Paradox, aj tak sa dá nazvať táto naša disciplína, keď hráči spolu skoro netrénujú a hrajú len niekoľko zápasov do roka a podajú v nej svoje najlepšie výkony. Peter s Adamom hrali dobre a prvé kolo malo byť povinné víťazstvo, čo aj bolo. V druhom Angličania, super hra od našich, 15:15 - tri chyby a prehra. Druhý set to isté. Tempo, v ktorom chlapci hrali bolo rýchle a riskantné, ale len takým sme mohli hrať so súperom, žiadne pomalé rozohrávky, to bol okamžite útok na sieti, nestačili sme, ale spokojnosť  bola určite. Ajo s Rišom - experiment, ktorý sa zrejme nebude opakovať, bol celkom vydarený a opäť potvrdzuje ten paradox. Chlapci zahrali nad očakávanie a hlavne Ajo, náš najmladší účastník a veľký talent sa vôbec nezľakol a celkom spolu s Rišom odolávali tlaku súpera. Ozaj veľká škola pre Aja. Dievčatá nás potešili asi najviac, keď sa dostali až do tretieho kola. Vyradili šikovné Maďarky. Kto videl tento zápas, môže určite skonštatovať, že tam baby nechali srdce a ako povedal aj maďarský „head coach“ Alan Mcllvain: „vaše dievčatá mali chemickú reakciu, moje nie.“ Mal pravdu, energia, pohyb a motivácia, boli to čo nás doviedlo do víťazného konca. Pekný zápas, chválim dievčatá. Tu je asi naša najväčšia perspektíva do budúcna. Obe dievčatá majú silu, vedia slušne takticky operovať, akurát im chýba spoločný tréning a v ňom špecializácia, ale na tom sa už pracuje. Do budúcna ak dievčatá vydržia, môžu byť slušný štvorhrový pár, o ktorý sa môže reprezentácia oprieť.“

„V závere sa budú mnohí čudovať, alebo si pomyslia niečo iné, ale ja zo svojej pozície chcem hráčov pochváliť za predvedené výkony a poďakovať im za reprezentáciu, za čas ktorý strávili v príprave, a za to, že sú ochotní pracovať a zlepšovať sa, aj keď nedosiahli na stupne víťazov. Viem, väčšina chce mať medailu doma a nič iné neberie, preto je u nás tak málo hráčov a veľmi skoro končia, lebo nedosiahli na medaily a zistili, že už ani nedosiahnu. Za okolností, ktoré máme doma a spôsobom akým to u nás vo všeobecnosti funguje je to malý zázrak, že dokážeme zahrať to čo dokážeme a v tomto prípade je to pre nás určitá medaila. Tí, ktorí sú zavretí s tými pár deťmi čo máme v kluboch, tréneri a rodičia čo sa im venujú vedia o čom hovorím. Máme žalostne málo tradičných klubov, v ktorých by sa rok čo rok mal objaviť nejaký talent a ten by sa mal vycibriť až do reprezentanta, a tí by si mali konkurovať a bojovať o pozície jednotiek a dvojok...a s prispením nových klubov a nových trénerov...u nás to tak nie je. Časové dotácie tréningov, ktoré máme nemôžu a ani nekonkurujú tým, s ktorými prehrávame. Vyspelé krajiny a medailisti majú centrá a silné kluby a tréneri sú radi, že ich zverenec bol nominovaný a pozvaný do tréningového centra a tam sa to všetko začína, investície do zázemia, haly, trénerov a hráčov, do ich športovej a mentálnej výchovy, zodpovednosť a tieto investície sa určite vrátia vo viacerých smeroch. Reprezentujú nás tí najlepší čo doma máme a dúfam, že všetci chceme aby boli čo najlepší a urobili za Slovensko super výsledok, na to v našom prostredí treba veľmi veľa času a trpezlivosti, ale myslím si, že keby sme aj mali, stokrát spomínané národné tréningové centrum, bolo by to veľmi komplikované aby fungovalo a mali sme v ňom koho trénovať, a preto by sme všetci čo sme zaangažovaní v bedmintone mali ísť za spoločnými cieľmi a to sú moderní hráči, ktorí sa výkonnosťou nestratia v Európe a budú pravidelnými účastníkmi významných podujatí . Veď pozrime na Mateja, Milana, Martinu, ktorí bojujú aj Jara, ktorý bojoval za tieto ciele. Sú to nedávni juniori, ktorí sa rozhodli nezabaliť to a aj keď sú si vedomí, že nebudú nosiť z každého turnaja medaily, stále pracujú a sú ochotní ísť ďalej. Našou úlohou, celého SZBe je v najbližšej dobe urobiť všetko preto, aby sme vychovali  hráčov, ktorí im budú konkurovať a budú lepší a lepší a možno to bude aspoň jeden hráč z tejto generácie. Preto im ešte raz ďakujem za reprezentáciu, a za to čo pre to urobili a dúfam, že ešte urobia, veď majú  všetko pred sebou a sú perspektívni, aj keď sa dalo určite viac (stále sa dá viac). Ďakujem aj klubovým trénerom , rodičom a hlavne SZBe za podporu.“

Tibor Kessler

Reprezentačný tréner

Blížiace sa podujatia