Mati, po Eve Sládekovej a Monike Fašungovej si sa stala treťou Slovenku, ktorá štartovala pod piatimi kruhmi. Pripomeň nám, aká bola tvoje cesta na tokijskú olympiádu a kedy v tebe vlastne skrsol ten pocit, a uvedomenie si toho, že účasť na olympiáde je tvojim snom? Čo všetko si vlastne svojmu snu musela povedzme „obetovať“ a čo ti následne ten sen priniesol?

Olympiáda bola mojím snom od malička. Doma sme s rodičmi každé dva roky pozerali z obývačky letnú aj zimnú olympiádu. Už vtedy som si začala samu seba predstavovať, aké úžasné by to bolo dostať sa na toto svetové vrcholné podujatie. Cesta na Olympiádu do Tokia trvala niekoľko rokov. Po strednej škole som sa presťahovala do dánskej akadémie v Odense s veľkým snom zlepšovať sa a byť profesionálnou hráčkou. Mnohoročná kvalitná tréningová príprava s rôznymi trénermi, denná disciplína, veľký sen pred očami, ktorý mi dával motiváciu k tvrdej práci, podpora od rodiny, blízkych ľudí či zväzu, nekonečne veľa odohratých turnajov, ... Je v tom naozaj veľa dôležitých faktorov, vďaka ktorým som si splnila svoj najväčší športový sen. No ak by som mala prezradiť ten najdôležitejší, tak odpoveď by bola víťazná mentalita.

Aktuálne beží olympiáda v Paríži, nepociťuješ možno trochu smútok, že si tam mohla byť aj ty? Po poslednej Olympiáde si ešte chvíľu obiehala medzinárodné turnaje, no neskôr sme ťa už na medzinárodnej scéne nevideli, čo sa stalo, resp. ako sa tvoja životná línia otočila a v čom nastala zmena?

Zo začiatku som si dávala priestor na fyzické a psychické spracovanie celej olympijskej kvalifikácie, ktorá kvôli Covid-19 trvala 2 roky namiesto jedného. Po Olympiáde som naďalej trénovala a hrala medzinárodné turnaje, avšak vnútorne som už necítila takú istú mentalitu, ako predtým. Chýbala mi silná motivácia a aj napriek snahe hľadania ďalšej vášne pre bedminton, denné tréningy mi nedávali to, čo kedysi. Bedminton je stále mojou životnou vášňou, avšak potrebovala som zmenu. Otočila som si svoj denný život tak, že som bedminton netrénovala pre seba, ale naopak, rozhodla som sa pokračovať vo svojej ceste ako trénerka spolu s mojím priateľom.  

Takže aktuálne by sme ťa našli v Dánsku...je možnosť aj pre hráčov zo Slovenska, aby sa dostali k tebe do akadémie? Ako takýto výber, možno to nazvime cyklus, alebo jednoducho žiadosť prebieha a čo všetko musia hráči splniť aby si k tebe mohli prísť zatrénovať?

Momentálne bývam v Dánsku, v meste Holbæk. Pracujem na Stenhus Gymnázium, kde sme spolu s priateľom, Maxime Moreels, taktiež bývalým profesionálnym hráčom z Belgicka, prevzali bedmintonovú akadémiu. Máme hráčov z rôznych krajín a v rôznych úrovniach hry od U11 do U19. V našej skupine sa nachádza Majster Európy v mužskej štvorhre U17, národní majstri Francúzska, medailisti z majstrovstiev Dánska, či mladí talentovaní hráči z klubov okolo Holbæku. Naše dvere sú otvorené pre všetkých hráčov, ktorí sa chcú zlepšovať. Ponúkame rôzne možnosti tréningu v našej akadémii, od krátkodobého pobytu až po 3-ročný pobyt spojený s kvalitným stredoškolským medzinárodným štúdiom v angličtine. V prípade záujmu ma hráči, prípadne rodičia môžu kontaktovať na mailovú adresu: mrepiska45@gmail.com.

Vráťme sa ešte k olympiáde, ako by si popísala olympijský turnaj? V čom sa líši od tých ostatných, aká tam panuje atmosféra a čo možno tebe tak najviac utkvelo v pamäti?

Olympiáda je obrovské podujatie, ktoré je snom väčšiny športovcov. Atmosféra, ktorá panuje v dejisku, je profesionálna. V olympijskej dedine, na konkrétnych športoviskách, v podmienkach, ... Ja osobne som sa v Tokiu cítila ako na inej planéte, a to z toho dôvodu, že v dedinke, v ktorej sme bývali, bolo všetko perfektne zaobstarané. Jedáleň, ktorá bola otvorená 24 hodín, veľká posilňovňa, obchody, práčovňa, ... všetko, čo športovec potreboval k príprave na svoj zápas. Čo mi najviac utkvelo v pamäti, je moment byť obklopená ľuďmi, ktorí majú veľmi podobný životný štýl, denné rutiny či hodnoty. Byť obklopená nespočetným množstvom ďalších športovcov na „malom“ mieste v dedine bol veľmi pozitívny zážitok. A samozrejme, čo mi navždy ostane v pamäti, je môj výkon a vyhratý zápas v skupine.

Olympiádu v Paríži určite sleduješ, aj keď tentoraz len zo „zákulisia“. Ako hodnotíš atmosféru bedmintonového turnaja a prezradíš nám, máš svojich favoritov na zisk zlatých medailí? Kto sa podľa teba stane šampiónom spod piatich kruhov?

V bedmintonovej hale v Paríži prebiehajú kvalitné zápasy a atmosféra vyzerá na pohľad z domova naozaj zaujímavá, keďže majú prístup do vnútra aj diváci, na rozdiel od podmienok v Tokiu. Mojimi favoritkami v ženskej štvorhre sa po úspešných dvoch zápasoch stali Dánky Maiken Fruergaard a Sara Thygesen. V dvojhrách sú mojimi favoritmi Viktor Axelsen a Tai Tzu Ying. Nechajme sa prekvapiť, kto sa nakoniec stane šampiónom.

No a taká bodka, možno dve, na záver. Čo by si možno odkázala našim mladým hráčom, tým, ktorí pomýšľajú na to, že by sa v budúcnosti pokúsili zabojovať o olympijskú miestenku?

„Všetko je možné, keď sa chce.“ – toto mi hovoril ocino od detstva :)