Na keby sa nehrá...

Staré známe pravidlo, ktoré platí po stretnutiach a zápasoch, kde sme mohli vyhrať, urobiť viac, niečo zmeniť...prístup, taktiku ,koncentráciu. Tak skúsme najprv verziu keby.

Stretnutie s Bulharskom malo jasného favorita len v ženskom singli. Na ostatné zápasy sme si verili.  Mix a mužskú štvorhru sme zahrali dobre. V mixe suverénny výkon a v štvorhre ochota bojovať až do konca nám priniesli výhru. V mužskej dvojhre a ženskej štvorhre to bolo o tom. Keby sme mali lepší prístup, dodržiavali taktiku, boli viac koncentrovaní určite jeden z tých dvoch zápasov vyhráme. V poslednej štvorhre bojovnosť bola , ale bol oveľa väčší mentálny tlak na výsledok a dodržiavanie taktiky ako v singli. Snažili sme sa eliminovať Nalbantovej technickú a silovú prevahu, čo sa aj podarilo a v druhom sete, kde sme už takticky hrali to čo sme potrebovali. Viedli  sme už 14-7 a sériou zlých zakončení , prechodov na sieť sme prišli o náskok a v napätom závere prehrali.

Stretnutie s Poľskom bolo otvorené , ale z nášho pohľadu bol taktický zámer skúsiť poraziť súpera cez párovky. Nie že by sme si úplne v singli neverili, ale bolo to menšie riziko. Prvý mix bol zo začiatku o množstve chýb a následnej frustrácii, čo bolo vidieť aj na prejave hráčov. Dostali sme sa až do stavu 11-4 v druhom sete. Po tejto zmene sme začali hrať našu top hru a dostali sa do stavu 16-14...19-17. Keby sme boli vyhrali tento set, tak.... súper na našu top hru nemal, zrejme by sme vyhrali. V singloch sa potvrdilo to , čo sme predpokladali a Poliaci boli výkonnostne lepší , to si musíme priznať. Štvorhry boli z môjho pohľadu odohraté veľmi dobre, veď konkurencia na párové disciplíny v Poľsku je mnoho násobne väčšia , ako u nás a porazili sme najlepší juniorský pár. Baby zahrali svoju najlepšiu štvorhru čo zatiaľ spolu hrajú.

Stretnutie s Lotyšskom bolo z nášho pohľadu vydarené, úlohu favorita sme potvrdili. Konečný  výsledok 4-1 bol korigovaný súperom iba preto, že v druhom sete sa Matúš pri páde a následnom výpade zranil a dohral zápas s bolesťami kostrče a sedacieho svalu. Súper to vedel a v mužskej štvorhre sa snažil dohrávať výmeny na nášho zraneného hráča. Chlapci, ale zabojovali a jasne sa ukázalo , že sme technicky a takticky lepší. Prvé a zároveň posledné body do tabuľky nám zabezpečili 3.miesto v skupine.

Ak sa vrátim k začiatku, tak sme mohli byť kľudne druhý, alebo....keby.

Poukázať na chyby je jednoduché ale aj potrebné na jednej strane , ale vyčítať si ich, kto čo pokazil nie je vhodné v tímových súťažiach. Každý urobil maximum a kto nie, je to už otázka vlastného svedomia.

Všetkým hráčom chcem poďakovať za výkon a reprezentáciu držím palce na individuálne súťaže.