Indonézsky denník – 4.časť
18. 7. 2014Po krátkej pauze sa vraciame s pravidelným príspevkom od Milana Dratvu a Bohumila Kašelu až z ďalekej Indonézie.
Páči sa Vám pútavý denník slovenských reprezentantov Milana Dratvu a
Bohumila Kašelu? Zaujíma Vás, aké nové príhody sa im stali počas
posledných dní?
Ak ste na obe otázky odpovedali kladne, tak my len dodáme, že hráči Lokomotívy Košice majú za sebou päť týždňov prípravy. Chlapci už stihli prekonať zranenie, požiar, z ktorého nakoniec bolo len hubenie komárov. Zvládli vyhrať aj proti Simonovi Santosovi, jedenástemu hráčovi svetového rebríčka, no zatiaľ len na polovici kurtu a do päť bodov. Uvidíme však ako im to pôjde ďalej a s pribúdajúcimi týždňami. Teraz Vám prajeme príjemné čítanie.
„Piaty týždeň našej letnej prípravy je za nami. Za posledné dva týždne sme si uvedomili, že nás táto krajina asi nikdy neprestane prekvapovať. Z vecí, ktorým sme sa čudovali by sme mohli spomenúť spôsob akým sa v Indonézii opravujú cesty. Počas dňa bolo asi 36℃ a chlapík opravoval cestu dlátom a kladivom. Stretli sme ho po ceste na nákup o pol siedmej ráno oblečeného v bunde a dlhých nohaviciach. Keď sme sa šli najesť o šiestej večer, cesta už bola takmer opravená. Ďalšia vec, s ktorou sa doma nestretávame je, že po príchode na tréning zistíme, že nefunguje osvetlenie v telocvični. Tréner vzniknutú situáciu veľmi rýchlo vyriešil kondičným tréningom. Nasledujúcim, pomerne častým problémom tejto haly je jej neschopnosť vzdorovať dažďu. Nie je neobvyklé vidieť na kurtoch rozmiestnené vedrá. Poďme ale na inú tému. Pri multifeedingu kladú tréneri nesmierny dôraz na presnosť. Najviac to pocítil Bobo počas smečovania na terče. Nezasiahol terč len z dôvodu, že mu odohratý košík prepadol cez pásku a tréner z toho zjavne nadšený nebol. Súčasťou tréningov sú ale aj hry, pri ktorých nejde iba o zábavu. Po jednom prehratom zápase kde hrajú šiesti na šiestich musel každý člen porazeného tímu zaplatiť 10,000 INR, čo je asi 60 centov. Bohužiaľ, na strane porazených sme boli aj my.“ Bobo a Milan
Ak ste na obe otázky odpovedali kladne, tak my len dodáme, že hráči Lokomotívy Košice majú za sebou päť týždňov prípravy. Chlapci už stihli prekonať zranenie, požiar, z ktorého nakoniec bolo len hubenie komárov. Zvládli vyhrať aj proti Simonovi Santosovi, jedenástemu hráčovi svetového rebríčka, no zatiaľ len na polovici kurtu a do päť bodov. Uvidíme však ako im to pôjde ďalej a s pribúdajúcimi týždňami. Teraz Vám prajeme príjemné čítanie.
„Piaty týždeň našej letnej prípravy je za nami. Za posledné dva týždne sme si uvedomili, že nás táto krajina asi nikdy neprestane prekvapovať. Z vecí, ktorým sme sa čudovali by sme mohli spomenúť spôsob akým sa v Indonézii opravujú cesty. Počas dňa bolo asi 36℃ a chlapík opravoval cestu dlátom a kladivom. Stretli sme ho po ceste na nákup o pol siedmej ráno oblečeného v bunde a dlhých nohaviciach. Keď sme sa šli najesť o šiestej večer, cesta už bola takmer opravená. Ďalšia vec, s ktorou sa doma nestretávame je, že po príchode na tréning zistíme, že nefunguje osvetlenie v telocvični. Tréner vzniknutú situáciu veľmi rýchlo vyriešil kondičným tréningom. Nasledujúcim, pomerne častým problémom tejto haly je jej neschopnosť vzdorovať dažďu. Nie je neobvyklé vidieť na kurtoch rozmiestnené vedrá. Poďme ale na inú tému. Pri multifeedingu kladú tréneri nesmierny dôraz na presnosť. Najviac to pocítil Bobo počas smečovania na terče. Nezasiahol terč len z dôvodu, že mu odohratý košík prepadol cez pásku a tréner z toho zjavne nadšený nebol. Súčasťou tréningov sú ale aj hry, pri ktorých nejde iba o zábavu. Po jednom prehratom zápase kde hrajú šiesti na šiestich musel každý člen porazeného tímu zaplatiť 10,000 INR, čo je asi 60 centov. Bohužiaľ, na strane porazených sme boli aj my.“ Bobo a Milan
